Imrich Paluďai (Palugyai, Palugyay) sa narodil 31. októbra 1780 v
Palúdzke (dnes súčasť Liptovského Mikuláša). Pochádzal zo starej
zemianskej liptovskej rodiny. Študoval na gymnáziu v Ružomberku,
Sabinove a v Jágri (Eger, Maďarsko). Teológiu študoval v Generálnom
seminári v Bratislave a v Trnave. Za kňaza bol vysvätený 4. decembra
1803. Svoju prvú svätú omšu odslúžil v Sv. Kríži nad Váhom (dnes
Považany) 26. decembra 1803.
Po kňazskej vysviacke zastával niektoré služby v biskupskej kúrii v
Spišskej Kapitule. V roku 1803 sa stal biskupským archivárom, neskôr
biskupským tajomníkom spišského biskupa. Od roku 1806 pôsobil v
pastoračnej službe v Nemeckej Ľupči (terajšia Partizánska Ľupča). Bol
vymenovaný za spišského kanonika (1819), za liptovského (1821) a o rok
neskôr sa stal i oravským kanonikom. V roku 1825 bol menovaný za
katedrálneho archidiakona a o dva roky neskôr (1827) sa stal aj
vacovským kanonikom-kantorom. V roku 1829 ho vymenovali za
miestodržiteľského radcu titulárneho biskupa pharensijského.
V roku 1831 bol Imrich Paluďai vymenovaný za košického diecézneho
biskupa. Biskupskú konsekráciu mu udelil 6. mája 1832 vacovský biskup
František Nádašdy. Do úradu ho slávnostne uviedli 20. mája 1832. Okrem
pastoračnej starostlivosti sa v Košiciach intenzívne zaoberal dejinami
biskupstva, ktoré spravoval. V rokoch 1832-1838 zozbieral do ôsmich
objemných zväzkov okolo tisíc strán dokumentov o založení Košickej
diecézy. Uložené sú v Diecéznej knižnici v Nitre pod názvom Palugyay,
Imrich: Dioecesis Casoviensis acta 1832-1838, 8. zväzkov.
Po úmrtí nitrianskeho biskupa a historika Jozefa Vuruma (1838) bol
Paluďai menovaný za biskupa do Nitry. Na biskupský stolec ho slávnostne
uviedli 26. mája 1839. Na tomto poste horlil za náboženský život v
diecéze, šíril úctu k Božskému Srdcu a k Panne Márii. Mariánsku úctu
prehlboval u svojich kňazov a veriacich najmä zakladaním mariánskych
kongregácií. Založil kňazské združenie Aurea Corona, inicioval založenie
Malého seminára v Nitre. Konkrétne založil základinu a spolok podporil v
testamente, keďže samotná stavba sa začala až o niekoľko rokov neskôr,
za biskupa Augustína Roškovániho.
Vyžadoval presné vedenie matrík, starostlivé zaobchádzanie s cirkevnými
prostriedkami. Mimoriadne mu záležalo na dodržiavaní cirkevných
predpisov pri bohoslužbách a nepovolil žiadnu svojvoľnú "novotu".
Viackrát pozdvihol svoj hlas proti alkoholizmu a aby ho podľa možnosti
obmedzoval, zakladal "spolky striezlivosti".
Aby podporil v čase veľkej núdze remeselníkov a umelcov, začal v roku
1840 stavať v Močenku (vtedajšom stredisku majetkov nitrianskeho
biskupstva) klasicistický kaštieľ. Keď v rokoch 1848-1849 v dôsledku
hladu a chorôb zomieralo na Kysuciach veľké množstvo jeho diecézanov,
zabezpečil pre nich vyživovaciu akciu. Na zmiernenie katastrofálnej
situácie poskytol 20-tisíc zlatých. Zriadil základinu pre chudobných a
vdovy. Štedro prispieval na založenie Mariánskych družín, na zariadenie
pre starých kňazov, na patronátne fary, rehoľné domy, na nemocnicu a
útulok pre nájdené deti a pre chudobných. Zaviedol tiež dotáciu pre
duchovných nitrianskej a trenčianskej väznice.
Medzi významné prejavy jeho veľkodušnosti patrí aj stavba kláštora
Kongregácie sestier kresťanskej lásky Vincenta de Paul s kostolom v
Nitre (1854), na ktorý daroval viac než 600-tisíc korún. Okolo 140-tisíc
zanechal ako fundáciu pre desať sestier. V týchto a ďalších objektoch
mali postupne sestry vincentky početné triedy od materskej, cez ľudovú a
meštiansku školu až po učiteľský ústav, ktorý fungoval do roku 1950
(dnes je tam cirkevná základná škola s gymnáziom).
Biskup Paluďai sa angažoval aj v spoločenskom živote, za čo bol ocenený
viacerými vyznamenaniami. Roku 1849 mu udelili Stredný kríž Rádu sv.
Štefana, v roku 1852 Rád železnej koruny prvej triedy a v roku 1854
Veľkokríž Rádu cisára Leopolda.
Imrich Paluďai zomrel 24. júla 1858 v Nitre. Pochovaný je v biskupskej krypte.